Prečo sa (ne)chcem vrátiť na Slovensko

Autor: Petra Páleníková | 5.3.2018 o 0:27 | (upravené 5.3.2018 o 0:50) Karma článku: 10,38 | Prečítané:  11074x

 Ako sa hovorí,v živote všetko nejde podľa plánu a niekedy je to to najlepšie, čo sa vám môže prihodiť.

 V jeden chladný, októbrový večer v roku 2014 som nasadla do lietadla smer Veľká Británia. Plán bol zostať tri roky, zarobiť a vrátiť sa späť na Slovensko. Nuž ako sa hovorí,v živote všetko nejde podľa plánu a niekedy je to to najlepšie, čo sa vám môže prihodiť.

Dnes viac ako milión Slovákov žije za hranicami Slovenska. Vačšina sa rozhodla vycestovať za lepším životom, hladať lepšiu budúcnosť. Kto ale v zahraničí dlhšie žil mi dá isto za pravdu, že doma je doma a že život za hranicami je častokrát tvrdá práca a obetovanie množstva vecí. Človek si začne uvedomovať a viac si vážiť čas stravený so svojou rodinou a najbližšími. Začne si tiež uvedomovať, ako rýchlo plynie čas, pozoruje prvé vrásky na tvárach svojich rodičov. Taktiež prichádza o udalosti ako sú svadby, rodinné oslavy či promócie.

 Môj ocko pracuje za hranicami už viac ako 30 rokov. Každé jeho odlúčenie bolo pre moju maminu, sestru a mňa zložité. Dnes ale viem, že to robil pre nás. Obetoval sa, aby sme sa mali lepšie. Tisícky slovenských žien a mužov denne opúšťajú svoje domovy aby zabezpečili svoje rodiny a mohli im poskytnúť dôstojny život a lepšiu budúcnosť. Často krát to ale tiež pre nich znamená samotu či poníženie. 

Slovensko je skutočne krásna krajina a som hrdá na to, odkiaľ pochádzam.

Na druhej strane, čo sa týka štátu ako takého, to bol jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla odísť. Nepáči sa mi systém, nepáči sa mi, ako ľudia zneužívajú svoju moc, nepáči sa mi, ako slušní, pracovití ľudia rátaju každé euro, zatiaľ čo štát namiesto toho, aby podporoval malé podniky a podnikateľov, naopak, podporuje veľké, zahraničné, firmy, pri ktorých sa dajú prať peniaze.

Nedávno som mala tú česť navštíviť miestne úrady a bola som sklamaná. Pani za prepážkou v banke, pán na úrade práce mi veľmi neochotne pomáhali a mala som pocit, že ich doslova otravujem. Na začiatku  som bola nahnevaná, ale neskôr mi ich prišlo ľúto. Ich správanie bolo len odrazom spoločnosti a systému, ktorý u nás vládne. Za všetkým týmto správaním je nedocenenie ich práce, nedostatočné finančné ohodnotenie. Nechcem tu teraz nikoho obhajovať, ale ako motivujete ľudí k lepším pracovným výkonom? V dnešnej dobe veľmi jednoducho- peniazmi. Nehovorím o tisícoch eur a luxusnom živote, hovorím o dôstojnom živote, aký si každý, pracujúci človek na Slovensku zaslúži.

Na Slovensku platí tiež pravidlo- nezáleží čo vieš ale koho poznáš. Napríklad je normálne, že pracujete vo vláde a nemáte bezpečnostnú previerku.Tiež je normálne, keď sa porušujú základné ľudské práva a v neposlednom rade, keď politici zneužívajú svoju moc a doslova sa vysmievajú slušným ľuďom.

Udalosti posledných dní ma ale uistili v tom, prečo sa ZATIAĽ na Slovensko nechcem vrátiť.

Stále ale neprestávam dúfať, že raz sa to zlepší a ja sa budem môcť na Slovensko vrátiť s vedomím, že moje deti budú poznať svojich starých rodičov a že budem žiť v krajine, kde sa za pravdu netrestá smrťou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Whisky: Nerozumiem tomu, akým hlúpostiam dokážeme uveriť

Spevák Slobodnej Európy precestoval svet. Cez to hodnotí aj Slovensko.

DOMOV

Pri Badíne sa zrazil autobus s nákladiakom, neprežili dvaja ľudia

Na mieste zasahovalo takmer 20 hasičov.


Už ste čítali?